Často počúvam otázky typu: "Môžem váš elektronický obojok použiť na staršieho psa?" A prečo nie? Aj starší pes, podotýkam, že vycvičený, veľmi dobre vie, čo od neho chcete, keď ho zavoláte "poď sem", len sa mu práve nechce bežať, pretože má v hľadáčiku niečo lákavejšie......
Už takmer rok s nami žije aj 8-ročný zlatý retriever Šaryk, ktorého som v podstate zdedila po svojom dedkovi. Je to krásny pes a v jeho šteniatkových rokoch sme sa ho snažili trochu vycvičiť počas občasných návštev u starých rodičov, ale ako to tak býva u starších majiteľov, pes bol doma kráľom, spal na gauči a z povelov poznal len "na". Na vodítku sa so starým otcom vždy hádali, kto má väčšiu silu, a čo na tom, že keď sa mu podarilo nepozorovane prekĺznuť za plot, nereagoval ani na žiadne privolanie.
Problém nastal, keď ho premiestnili. Keďže nebol zvyknutý na jazdu v aute a pri pokuse naložiť ho do auta bol agresívny, bolo potrebné presunúť ho pešo. Našťastie sme museli prejsť "len" 15 km, čo mu nerobilo žiadne problémy. Už dlhšie sme vedeli, že Šaryk nie je veľmi socializovaný a zvyknutý poslúchať, pretože takmer vo všetkom (očkovanie, nasadenie nového obojku, ošetrovanie,....) mu robilo problém, na všetko reagoval výhražným vrčaním. Preto sme ho spočiatku nenechávali samého ani s deťmi a snažili sme sa ho neprivádzať do situácií, z ktorých bol zmätený a bál sa.
Nejaký čas sme sa mu snažili venovať hlavne dostatok času, trpezlivosti a pohybu na prechádzkach, začal získavať väčšiu dôveru a prestal reagovať na neznáme podnety agresiou. A keďže sme ho nechceli nechať pri prechádzkach odkázaného na stopovaciu šnúru, do ktorej sa nám neustále zamotával, náš výcvik sme začali s elektronickým obojkom. Spočiatku ho nosil na každej prechádzke, ale potom ho vypol. Asi po štrnástich dňoch začal nosiť obojok už zapnutý a na obojok sme vždy vyslali zvukový privolávací signál, keď povedal "poď ku mne". Ak bol úspešný a prišiel a pribehol, nasledovala pochvala a odmena. Takto sme chodili ešte asi dva týždne a odvolávanie bolo čoraz lepšie. Bolo načase zoznámiť sa s korekčnými impulzmi. Keď teda povel "ku mne" sprevádzaný zvukovým signálom stále nemal adekvátnu odozvu, zavolal som opäť "ku mne" a pomaly som pridával korekčný impulz z kroku 1 na úroveň, kedy Sharyk reagoval otočením hlavy "čo sa deje" a prišiel ku mne. Na ďalšej prechádzke, keď nám cestu náhle skrížila laň, som musel pridať ďalšie dve úrovne impulzu, ale reakcia bola okamžitá a Sharyk sa okamžite pustil laň a bol pri mne.
Prešlo šesť mesiacov, keď sme začali opravovať odvolanie elektronickým obojkom, a Sharyk sa zmenil na nepoznanie. Chodíme BEZ vodítka, úplne na voľno, korekčný impulz som musela vyslať za celý čas 3-krát! A inak reaguje na slovné privolanie alebo zvukový signál. Už pre nás nie je problém zvládnuť ani voľnú chôdzu, keď vybehneme na krátku prechádzku - Sharyk funguje na píšťalku, aj keď pred nami zrazu vyskočí z kríkov zajac.
Výcvikový obojok nám veľmi uľahčil komunikáciu a z nepredvídateľného psa je teraz poslušný partner na spoločné výlety (samozrejme, pešo, s autom ešte stále nie je kamarát :D).
Autorka článku: Mgr: Andrea Hánělová, Dis.
Komentáre k článku
Vložte komentár