Spoločnosť Ayming, expert na financovanie investícií do výskumu a vývoja, predstavuje podnikateľské príbehy svojich klientov: podarilo sa jej založiť úspešné spoločnosti v dvoch úplne odlišných oblastiach. V prvej, ešte pred nástupom internetu, predával parfumy v kamenných obchodoch a zamestnával 30 ľudí. V druhom sa vrátil k záľube, ktorá ho sprevádzala od detstva, k elektronike. Spoločnosť VNT electronics s.r.o. založil Jiří Novák pred trinástimi rokmi.
autor redakcie/ali | Rozhovory | 11.09.2017
Pod obchodným názvom DOGTRACE spoločnosť vyrába a predáva najmä v zahraničí elektronické výcvikové pomôcky pre psov. Od svojho založenia ich spoločnosť predala približne milión kusov. Všetky nápady a z nich vyplývajúce nové výrobky vznikajú v Českej republike, v súčasnosti v novej centrále VNT electronics v Lanškroune. Čoskoro tu pribudne aj pamätná tabuľa labradorskému retrieverovi, bez ktorého by dnešná úspešná spoločnosť neexistovala.
Ako ste prišli na nápad vyrábať elektronické obojky pre psov? Bolo to pred sedemnástimi rokmi, keď sme sa rozhodli mať vlastného psa. Vybrali sme si labradorského retrievera, ktorého sme si zaobstarali na jar roku 2000. Volal sa Gordy a stal sa členom našej rodiny. Keď začal rásť, museli sme ho začať cvičiť a vďaka tomu som sa zoznámil s hlavným trénerom, ktorý viedol miestnu kynologickú organizáciu. Ten ma uviedol do prostredia chovateľov psov a ja som sa v ňom postupne začal orientovať. Pre každého bolo dôležité, aby svojho psa vycvičil efektívne a rýchlo, a miestna trénerka Iveta Skalická ma zoznámila s myšlienkou výcvikových obojkov.
Začali ste ich dovážať alebo ste ich vyrábali? V tom čase sa dali kúpiť obojky napríklad z Ameriky, ale začali sme si ich vyrábať sami. Od desiatich rokov som sa venoval elektronike, a hoci som mal dlhú prestávku a podnikal som v inom odbore, postupne som sa k elektronike vrátil. Jeden obojok som si zaobstaral. V tom čase bola jeho cena okolo 15 000 korún a bol technologicky zastaraný. Cena sa mi zdala neprimeraná a vedel som, že sa dá vyvinúť lacnejšie a lepšie zariadenie. Takmer všetci ma od toho odrádzali, nikto neveril v možný úspech takéhoto výrobku. Ale ja som sa do toho pustil a začal som na ňom pracovať viac-menej zo dňa na deň.
Čo dokážu vaše obojky?
Máme zariadenia na sledovanie GPS alebo výcvikové obojky, ktoré umožňujú korekciu rôznymi povelmi na základe vibrácií, zvuku alebo stimulácie. V súčasnosti pracujeme aj na rade d-contol AQUA. Ten funguje na princípe aerosólu, ktorý sa rozprašuje z tlakovej nádoby. V situácii, keď pes nereaguje, ho musíte vyrušiť z jeho činnosti, napríklad postriekaním aerosólom z obojku, začne byť ostražitý a vy máte možnosť ho privolať späť. Pomocou GPS obojkov môžete sledovať aktuálnu polohu psa, slúži to najmä na poľovnícke účely.
Kto sú vaši zákazníci?
Máme niekoľko segmentov. Sú to bežní chovatelia, ale aj poľovníci alebo profesionálni tréneri, ktorí berú svojich psov na súťaže. Tam je dôležité, aby pes dokonale poslúchal, doslova je presný ako hodinky. Len tak môže získať čo najvyšší počet bodov. Tento šport má jasne stanovené pravidlá a presnosť je veľmi dôležitá. Rovnako je pre poľovníkov dôležité, aby vycvičili svojich psov tak, aby nebehali za zverou, keď by nemali. Naše zariadenia pomáhajú napríklad aj pri výcviku asistenčných psov. Všetky naše výrobky vyvíjame s ohľadom na požiadavky a skúsenosti našich zákazníkov. Ich názor je pre nás dôležitý.
Predávate viac na českom trhu alebo viac v zahraničí?
Za naším úspechom stojí najmä to, že sa nám podarilo preniknúť na zahraničné trhy. V súčasnosti máme zastúpenie v 20 krajinách. Pomerne silní sme napríklad v Nemecku a Španielsku, kde máme dobrých partnerov. Predávame aj do Ameriky, hoci nie vo veľkých množstvách. Tento trh je pre nás výzvou do budúcnosti a vstup naň si vyžaduje ešte veľa práce a ďalší rozvoj.
Ako vymýšľate výrobky?
Na začiatku som mal len jedného partnera, ktorý sa tiež veľmi dobre vyznal v oblasti elektroniky, a spolu s ním sme začali s nápadom. Dnes máme tím dvanástich prevažne inžinierov, ktorí tvoria vývojový tím. Máme špičkové technológie. Všetko si vyrábame a montujeme sami v našej dcérskej spoločnosti Morelli Electronics Ltd. Nemáme žiadnu továreň v Číne ani inde. Od renomovaných výrobcov nakupujeme len niektoré súčiastky.
V čom spočíva vývoj elektronických obojkov a aké inovácie prináša?
Zariadenia obsahujú technológie, ako sú mobilné telefóny, moduly GPS, bluetooth, výkonný rádiový prenos, ktorý sa dokáže spojiť na 20 až 30 kilometrov, a dôležitá je aj kvalitná batéria. Od začiatku vývoja sme dbali na to, aby sa náklady na výrobu pohybovali v takých medziach, aby sme mohli zákazníkom ponúknuť dobrú cenu a kvalitu, čo je rozhodujúce. Spoliehame sa na moderné technológie od renomovaných výrobcov. Neustále znižujeme a zlepšujeme naše výrobky, napríklad ich sortiment. Podarilo sa nám napríklad vyvinúť najmenší elektronický obojok na svete. Dôležitú úlohu zohráva aj dizajn. V súčasnosti nám veľmi pomáha návrhový softvér a 3D tlačiarne, na ktorých si môžeme vytlačiť prvé výrobky a vidieť všetko v reálnych rozmeroch. To veľmi urýchľuje prácu.
Koľko stojí vývoj?
Každý rok investujeme rádovo milióny korún. Venuje sa mu náš rastúci tím inžinierov. Pomáha nám aj spoločnosť Ayming, ktorá veľmi dobre pozná technológie aj legislatívu. To nám pomáha ušetriť veľa peňazí. Vedia nám poradiť, koľko z priamych a nepriamych nákladov na výskum môžeme dať do nákladov. Páči sa mi aj princíp spolupráce, spoločnosti Ayming platíme poplatok len od konkrétnej sumy, ktorú nám pomôže ušetriť. To je seriózne. Spolupracujeme s nimi od roku 2016 a sme spokojní.
Čomu ste sa venovali do roku 2000, teda pred založením vašej súčasnej spoločnosti?
Keď som sa zoznámil so svojou bývalou manželkou, začali sme podnikať v oblasti parfumov. Založili sme asi šesť predajní, mali sme aj veľkoobchod a spoločnosť s približne 30 zamestnancami. Od detstva som sa zaoberal elektronikou a ešte za minulého režimu som vyrábal napríklad boostere pre hudobníkov. K tomu som mal blízko aj preto, že sám hrám na gitare. Hranie som mal vždy ako koníček. Počas satelitného boomu som sa venoval dekodérom, anténam a ďalším veciam okolo elektroniky. V roku 2000 som pomaly začal opúšťať pôvodnú spoločnosť a budovať novú.
Keď ste na osem rokov prerušili kontakt s elektronikou, museli ste veľa vecí zabudnúť. Ako sa za taký dlhý čas zmenilo toto odvetvie?
Veľa, ale stále som vedel, čo mám robiť. Dnes sa technológie posúvajú dopredu oveľa rýchlejším tempom. Veľký prelom nastal pred dvadsiatimi rokmi, keď sa začali používať väčšie súčiastky, a odvtedy miniaturizácia napreduje. Vtedy som musel veľa študovať, aby som dohnal medzeru, ale mal som dobrý základ, myslel som v teréne, vedel som navrhovať dosky plošných spojov. Okrem toho som aj počas podnikania v oblasti parfumov neustále čítal odborné časopisy, takže som sa v tejto oblasti stále trochu orientoval a nikdy som ju úplne neopustil.
Čo si myslíte, že vám pomohlo založiť dve úspešné spoločnosti v úplne odlišných oblastiach?
Myslím si, že sú to najmä hodiny a hodiny práce, všetok čas, ktorý musíte venovať dosiahnutiu cieľa, a tiež je to o tom, že za svojím cieľom musíte ísť s dostatočnou dávkou odvahy. Musíte mať jasné priority a držať sa ich.
Aké boli začiatky elektroniky VNT?
V prvom rade bolo potrebné vyvinúť dobrý produkt, ktorý by fungoval a dal sa predávať. To bola kľúčová fáza, ktorá trvala pomerne dlho. Až v roku 2004, keď sme ešte boli s naším prvým partnerom, sme sa dostali do bodu, keď sme mali produkt, ktorý sme mohli ponúknuť zákazníkom. Išli sme s ním najprv na výstavisko v pražských Letňanoch. Výrobok ešte nebol dokonalý, ale bol o polovicu lacnejší ako zahraničná konkurencia. V tom čase sme boli vo firme len dvaja. Prvotná myšlienka a investícia pochádzala odo mňa, môj spoločník bol elektrotechnický inžinier a spoločne sme prvý výrobok priviedli na svet.
Vyvíjať prvý výrobok tak dlho muselo byť finančne náročné, ako ste to zvládli?
Dnešnú spoločnosť som mohol založiť len vďaka tomu, že som už bol finančne zabezpečený zo svojho predchádzajúceho podnikania. Začať ju od nuly a bez ničoho, to si neviem predstaviť. Zároveň sme nikdy nevyužívali žiadne dotácie a od začiatku sme fungovali z vlastných peňazí. Bolo to aj časovo veľmi náročné. Keď začínate vyvíjať nový produkt v novej spoločnosti, je ťažké predvídať, kedy sa čo udeje a kam sa dostanete, či ho budete môcť predať a či sa vám investícia vráti.
Ako sa to vyvíjalo po prvej výstave?
Na začiatku išlo o predaj desiatok kusov. Postupne sme začali rásť, každý rok približne na dvojnásobok toho predchádzajúceho. Asi pred desiatimi rokmi som cítil, že potrebujem niekoho, kto by sa ku mne pridal a staral sa o predaj a ďalšie činnosti. Naďalej sa snažím všetko sledovať, ale stále ma najviac zaujíma vývoj, technológia, podstata toho, ako sa výrobok vyrába, a na to sa snažím zamerať. Pridal sa ku mne priateľ, pán ing. Ján Horák, s ktorým som pôvodne hrával v kapele. Dnes máme v dvoch firmách okolo sto zamestnancov.
Sledujete, koľko výrobkov ste predali od svojho vzniku?
Je to niečo okolo milióna kusov. Teší nás, že deväť z desiatich ľudí, keď si vyberú naše výrobky, sú s nimi spokojní. Hovoria, že zefektívňujú ich výcvik a zlepšujú prístup k ich psom. Navyše, výrobky sú dnes oveľa cenovo dostupnejšie ako kedysi. Ich cena sa pohybuje od 2 do 3 tisíc korún.
Máte ešte sami psa?
Nie, bohužiaľ, pred rokom zomrel. To bol ten pôvodný z roku 2000. Žil s nami viac ako 15 rokov. Ešte stále mu dlžím pamätnú tabuľu pred firmou. Keby sme ho vtedy nemali, do tohto biznisu by som sa nedostal. V budúcnosti si určite opäť zaobstarám psa, ale budem musieť tráviť viac času doma a na cvičisku. Teraz ma čakajú ďalšie pracovné projekty.
Chystáte sa spomaliť svoje pracovné tempo?
Momentálne to tak nevyzerá. Skôr to vyzerá, že sa zrýchľuje.
Neuvažovali ste o tom, že by ste firmu predali a užívali si život a mali viac pokoja?
O tom časom premýšľa každý, ale ten moment ešte nenastal. Okrem toho žiadne z mojich detí neplánuje prevziať spoločnosť a mňa práca stále baví. Na druhej strane, pôsobenie vo firme je veľmi náročné, ale vybral som si to a moja manželka mi veľmi pomáha. Je to aj otázka toho, že som človek, ktorý potrebuje niečo vytvoriť. Predminulý rok sme boli s manželkou na Mauríciu, čo bolo skvelé, ale aj tak by ma nebavilo len loviť ryby a nič iné nerobiť. Musí to byť vyvážené. Snažím sa užívať si viac voľného času, keď je to možné.
Komentáre k článku
Vložte komentár